Biela farbička, podobná bielej palici, sa stala symbolom pomoci nevidiacim a slabozrakým. Už niekoľko rokov píše množstvo pekných príbehov v živote tých, ktorí to potrebujú. A vnáša do nich svetlo. Do príbehov ako je aj tento.
✏
Občas v noci, keď mi ešte spánok uniká, si v hlave premietam všetko, čo sa stalo. Dávam dohromady dieliky, ktoré mi až pri poslednom stretnutí začali do seba zapadať. Ako som mohol byť taký slepý? Ako to, že som si to nevšimol už skôr? Nešikovnosť a bolesti hlavy. Pomalé tempo pri prechádzkach. Premiestnenie a vypratanie nábytku, aby sa jej lepšie pohybovalo po byte. A než sa mi zdôverila, letmý pohľad do nápojového lístka pri pulte a objednanie si drinku, ktorý na ňom nebol. Prehliadnuteľné veci, ktoré nevyžadovali, aby sa im venovala väčšia pozornosť. Potom, čo mi to oznámila, všimnem si nové silné sklá a ťažko dosadám na stoličku oproti nej. Hrdlo sa mi zovrelo. Nechcela ale, aby som ju ľutoval, a tak som len mlčky počúval…
* * *
Vstanem z postele, nahmatám mobil, zadám slová makulárna degenerácia a začítam sa. Tento stav spôsobuje poškodenie centrálnej časti sietnice, rozmazané videnie a postupnú stratu zraku. Ak by oko bolo kamerou, makula, teda žltá škvrna, by bola pre film tou najcitlivejšou a najdôležitejšou súčiastkou, vysvetľovali webové stránky. Po asi polhodine čítania toho, čo už dávno z jej slov viem, stisnem bočné tlačidlo, aby displej zhasol. V tichu a tme si vybavím okamih, než sme sa vtedy rozlúčili a zavolal som jej taxík. Dopila drink, ktorý jej čašník mimo ponuky aj tak pripravil, a povedala: „Môj život nekončí.“ A urobila tú najstatočnejšiu vec, akú som v živote videl – usmiala sa.
✐
Matej Gašparovič (III. C),
Mgr. Sylvia Slobodová a Mgr. Róbert Knap